"Británia" ako taká neexistovala až do obdobia okolo roku 6500 pr.n.l., kedy došlo k oddeleniu Británie britským prieplavom od ostatnej Európy. Prví obyvatelia boli lovci, ktorí trávili prevažnú časť svojho života cestovaním a hľadaním potravy. Okolo roku 750 pr.n.l. Británia začala využívať železo na výrobu náradia a zbraní.
V roku 43 n.l. rímske vojská preplávali britský prieplav a porazili odpor miestnych kmeňov. Založili Londinium (Londýn) a postavili vojenské cesty po celej krajine. Postupne ovládli územie hlboko do teritórií Anglicka a Walesu, ovplyvňovali spôsob života až do 5. storočia n.l.

V roku 1066 vojvoda Viliam z Normandie napadol Britániu a slávne porazil anglického kráľa Harolda, ktorý bol podľa legendy zasiahnutý šípom do oka v bitke u Hastingsu. Viliam z Normandie potom ovládol Anglicko a Škótsko a zmenil triedny systém. Ako úradný jazyk zaviedol francúzštinu. V roku 1216 bol za kráľa korunovaný Jindrich III.

V nasledujúcich rokoch sa na Anglickom tróne vystriedalo niekoľko panovníkov. Podrobnejší prehľad nájdete na tejto stránke:

Najdlhšie vládnucim britským monarchom sa stala roku 1837 kráľovná Viktória. Počas svojej vlády zaviedla množstvo ústavných zmien, čo viedlo k vydaniu Ľudovej charty. Tá bola po dobu vládnutia Viktórie neustále odmietaná v parlamente, ale dnes 5 z týchto 6 požiadaviek tvoria hlavné piliere britskej ústavy.
Začiatkom 20. storočia zaznamenala Británia nebývalý rozmach v oblasti vedy a technológií. Medzi priekopnícke úspechy patrí vynález televízie firmou Emi-Marconi:
Nasleduje založenie Britskej Vysielacej Spoločnosti (BBC), objav penicilínu Alexandrom Flemingom a poznatky, ktoré viedli k objasneniu štruktúry atómu a k vývoju nukleárnych zbraní a energie.
V roku 1945 robotnícka strana (The Labour Party) zaznamenala svoje prvé víťazstvo vo voľbách, po ktorých zaviedla štátnu zdravotnú starostlivosť.
Podrobnejšie informácie o dejinách Anglicka nájdete na:
Dejiny Anglicka od ranej histórie po 18. storočie
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára